Aj počas uplynulého školského roka si žiaci zapisovali svoje radosti i starosti do triednych denníkov.
Cenu za najlepšie spracované zápisky si odniesli deviataci a obhájili tak minuloročné prvenstvo.
Tu je niekoľko vtipných hlášok, ktoré žiaci 5. – 9. ročníka do denníkov zaznamenali:
- Dnes som si všimla, že lastovičky pokračujú vo výstavbe hniezda. Chcela by som, aby ho mali do pondelka hotové. Prajem im to, lebo každú hodinu ich sledujem a ony nepretržite nosia do hniezda bahno. Určite to robia aj cez víkendy - oddychové dni.
- P. učiteľka: „Ako sa volá bábätko ovce?“
Žiak: „Ovčiatko.“
- P. učiteľ: „Fííha!“
Žiak: „Tralala!“
- Na hodine OBN sme mali napísať výhody a nevýhody bývania v meste a na dedine. Spolužiak povedal: „V meste nemôžeš k niekomu nasadnúť do auta a na dedine môžeš.“
- Dnes sme zistili, že uhlomery sa dajú hádzať. Už nám spadla roleta. Keď sme si ho hádzali vonku, odletel na strechu budovy školy. Nemyslím, že ho niekedy dostaneme naspäť.
- Six - seveeen!
- Dnes je 24.9. - aj na prd deň, aj rozvrh je na nervy!
- Viete, ako sa povie človeku, ktorý uteká pred kanibalom? - Fast food!
- Spolužiak: „Keď ma buchneš, dostaneš take down!“
Spolužiačka: „Dostanem tringelt? Tak to ťa budem čapať furt!“
- P. učiteľka: „Za oknom vyje meluzína.“
Všetci: „Čo je meluzína?“
- Spolužiačke sa roztrhol náhrdelník a spolužiak zahlásil: „Ty čo sa rozsypuješ?!“
- P. učiteľka: „Chlapci, budete mať prednášku o slušnom správaní.“
Spolužiačka: „Aj my, dievčatá?“
P. učiteľka: „Áno, aspoň budete vedieť, čo máte očakávať od budúcich partnerov.“
Spolužiačka: „Tak to ďakujem, potom budem mať veľké očakávania a nikoho si nenájdem.“
- P. učiteľka (hodina chémie): „Keď je väzba jednoduchá, tak viac väzieb bude...?“
Spolužiak: „Dvojduchá?“
- Ten denník tu lieta ako lietajúci tanier. Chudák polepený!
- Spolužiak: „Chcel som minúť 20 eur.“
P. učiteľka: „A koľko si minul?“
Spolužiak: „20 eur.“
P. učiteľka: „Cieľ splnený!“
- Deväť rokov v týchto múroch ubehlo jak krátky sen,
dnes už jasne vidno cieľ a ten náš posledný deň.
Pamätáme prvé kroky, tašky väčšie ako my,
keď sme s malou dušičkou prvýkrát sem vstúpili.
Zažili sme stovky hodín, smiech a hlučné debaty,
čas, čo s touto partiou bol navždy vzácny, bohatý.
Rástli sme tu rok po roku, menili sa pred očami,
zostanú len spomienky a prázdne lavice za nami.
Zvonček zvoní naposledy, tabuľa už čistá svieti,
jedna veľká kapitola definitívne ku koncu letí.
Mgr. Antónia Deptová