Do galérie Ako sme „výletovali“ v najkrajšom kúte Slovenska boli pridané fotografie.
My, žiaci 5. ročníka, sme sa 7. júna vybrali na dvojdňový výlet do Vysokých Tatier. Keďže niektorí z nás ešte nikdy necestovali vlakom, už samotný spôsob prepravy bol pre mnohých veľkým zážitkom. Cesta bola síce pomerne dlhá, ale mali sme dostatočné zásoby jedla, vody a hier, takže sme to bez problémov zvládli a okolo poludnia sme dorazili do Tatranskej Lomnice. Rýchlo sme sa ubytovali v hoteli a vybrali sme sa do Múzea lyží.
V múzeu sme sa prostredníctvom 19 náučných tabúľ dozvedeli veľa zaujímavých informácií o začiatkoch lyžovania, korčuľovania, curlingu, horolezectva, sánkovania, či jazde na boboch vo Vysokých Tatrách. Medzi najväčšie lákadlá múzea patria celkom určite 3,07 m dlhé lyže z roku 1885 a expozícia starých pretekárskych bobov, ktoré kedysi brázdili bobové dráhy v Tatranskej Lomnici. Pastvou pre naše oči bola i dielňa na výrobu drevených lyží, lyžiarskych palíc, či kožených topánok.
V múzeu sme si nakúpili magnetky na chladničky a ponáhľali sme sa na vlak do Starého Smokovca, kde už na nás čakala vytúžená Tricklandia. V nej sme zažili jedinečné putovanie Slovenskom v galérii trick-artu a optických ilúzií. Na ploche 500 m2 sme si užili 24 atrakcií, medzi nimi aj 15 trick-artových obrazov, rozšírenú realitu, antigravitačné miestnosti a najkrajšie zrkadlové bludisko v strednej Európe.
Večer sme sa unavení vrátili na hotel, najedli sme sa, absolvovali sme večernú prechádzku Lomnicou, pokecali sme a zaspali sme spánkom spravodlivých:)
Budíček pred siedmou bol pre niektorých síce drsný, ale vôňa raňajok prebrala každého. Zbalili sme sa, upratali sme izby a čakala nás túra k Vodopádom Studeného potoka. Síce sme šliapali cez les dobrých pár kilometrov, ale ten pohľad na vodopády stál za tú námahu. Pri vodopádoch sme sa osviežili, urobili sme si zopár „selfies“ pre rodičov a kamošov a vybrali sme sa na spiatočnú cestu. Vyzdvihli sme si batožinu a nastúpili sme do vlaku smerujúceho do Popradu. Po dobrom obede sme nasadli na spiatočný vlak do Košíc a keďže náš osobák nemeškal, stihli sme všetky prestupy a do Belej sme sa vrátili v plánovanom čase, čo sa dá pokladať za malý zázrak. Tým veľkým boli určite Tatry, do ktorých sa radi opäť vrátime, lebo...všade dobre, ale v Tatrách najlepšie:)